Dalo by sa to inak? - Hádka

  Zahrajme si hru.... Dalo by sa to aj inak?

    Prvá verzia.

   Zúrivá manželka víta doma manžela s krikom. Manžel sa vrátil domov o tri hodiny neskôr, ako bolo bežným zvykom. Celý týždeň sa spolu dohadovali, kedy konečne navštívia jej rodičov a manžel napokon odsúhlasil, že to môžu urobiť práve v tento deň. Prvú hodinu čakania trávila pobehovaním od jedného okna k druhému a pozorovaním ubiehajúceho času. Na jej pokus o telefonické spojenie, jej odpovedala odkazová služba. Zlosť a nadávky sa každou minútou stupňovali. "Toto mi robí naschvál! Nemá rád mojich rodičov a vždy si niečo vymyslí, aby sme tam nešli. Nikdy mi s ničím nepomáha. Vždy len tá jeho pokašľaná robota. Nikdy sa na neho nemôžem spoľahnúť". Udržovanie správnej hladiny hnevu je veľmi dôležité, aby bola pri sile, keď sa manžel napokon objaví. A vyplatilo sa. Len čo sa objaví vo dverách obývačky s perami pootvorenými, že niečo povie, manželka ho predbehne.

- Toto mi robíš naschvál!!!! Ešte máš tú drzosť mi nedvíhať telefón!!! Keby si mi aspoň správu poslal, tak by som šla k rodičom sama, ale ty mi ešte aj toto nedopraješ, radšej ma necháš čakať ako takú hlupaňu!!! Čo mám povedať našim, prečo sme neprišli??? Dvihni telefón a ty sa ospravedlň !!! 

Hlasivky dostávajú zabrať a jej zlosť sa zvyšuje, keď vidí, že manžel si sadá na gauč a tupo hľadí niekde mimo ňu.

- Počúvaš ma vôbec???? - Zbytočná otázka, keďže aj susedia o pár poschodí nižšie určite majú prehľad, čo sa v ich domácnosti deje.

Hádka skončí ešte niekoľkými správne mierenými  poznámkami na charakterové vlastnosti manžela a manželka nahnevane odchádza do kúpelne a neskôr do spálne. Srdce jej od rozčúlenie bije v celom tele a spánok prichádza tesne nad ránom. Ráno sa rozchádzajú bez slov. 

Druhá verzia manželskej hádky.

Manžel vchádza do bytu a vie, že manželka bude zúrivá. Dnešný deň  mu začal od samého začiatku zle a tejto smoly sa nezbavil až do konca. Pracoval ako vodič nákladného vozidla. Ráno mu oznámili, že nepôjde na svoju bežnú trasu, ale vezme inú namiesto kolegu. Keď si uvedomil, že to dohodnuté stretnutie s rodičmi má šancu stihnúť, upokojil sa. V rýchlosti opustil kanceláriu vedúceho a zabudol u neho taštičku s dokladmi a mobilom. Zatiaľ by bolo všetko v poriadku, ale keď dorazil na miesto vykládky, vznikol problém s vysypaním nákladu, kvôli chybe na vozidle. Kým sa všetko zariadilo, bolo práve toľko hodín, kedy sa mal stretnúť s manželkou. Vtedy zistil, že nemá telefón a keď sa snažil si požičať mobil, zistil, že telefónne číslo naspamäť nepozná. Nešťastný, nahnevaný a frustrovaný vstupoval do bytu. Bolo mu jasné, že to nedokáže vysvetliť tak, aby to nevyznelo ako výhovorka. Úprimne uznal, že sa ani manželke nebude čudovať, pretože veľmi často ostával v práci dlhšie, kvôli vlastnej neschopnosti povedať nie, keď ho kolegovia, alebo vedúci poprosili o službičku.

- Je ti jasné, že si ma naštval. - Manželka ledva skrýva zlosť a prísne ukazuje na gauč, aby si sadol.

- Tu si sadni a hovor, komu si zase s čím pomáhal. 

Manžel vyrozprával celý príbeh. Počas jeho rozprávania sa manželka postupne ukľudňovala, ale hnev ju načisto neprešiel.

- Fajn. - Vyfúkla zo seba poslednú zlosť. - Takže, po prvé naučíš sa moje telefónne číslo naspamäť. Po druhé, zavoláš mojim rodičom a vysvetlíš im, prečo sme neprišli. A po tretie, dohodneš priamo s nimi, kedy tam pôjdeme. 

-----

Rozdiel v oboch príbehoch je úplne zjavný. Rovnaká zápletka, ale iný prístup a hlavne iný výsledok.

Vždy existuje dôvod, prečo konáme tak ako konáme. My o tom dôvode vieme, ale náš partner o tom vedieť nemusí (a väčšinou nevie, inak by nedošlo k hádke). Náš partner sa môže len domnievať, čo sa stalo a vďaka ľudskej predstavivosti vznikne to, že niekedy z obyčajnej banálnej príčiny si vyfantazírujeme celý román. Nešťastím je, že našim fantáziám uveríme a len ťažko sa ich zbavujeme. Obe strany, ak pochopia, že úprimné vysvetlenie situácie vždy dá veci rýchlo do poriadku, nebude dochádzať k zbytočným nedorozumeniam (na tomto je dobré pracovať od začiatku vzťahov, lebo ak už máme pár nevysvetlených konfliktov, môže vzniknúť nedôvera). 

Ak jeden z partnerov nie je ochotný prijať takúto hru a rozhodne sa tvrdohlavo zamlčovať svoje skutočné dôvody, svoje príčiny hnevu a uzavretosti, tomu druhému neostáva nič iné, len sa rozhodnúť do čoho sa pustí. Či to bude trpezlivé vypytovanie sa na príčiny (možno sa ich nikdy nedozvie),  alebo to bude trpezlivé vysvetľovanie svojho pohľadu na situáciu a svojich očakávaní od partnera.

Komunikácia, vysvetľovanie a hlavne počúvanie (skutočné počúvanie s porozumením) medzi partnermi má veľkú šancu vyriešiť  vyhrotenú situáciu a zabrániť vzniku odloženého koša "odpadkov", na ktorý počas ďalších dní nahádžeme ďalšie, až ich bude toľko, že tie úplne prvé (tie, ktoré spôsobili začiatok nedorozumenia) budú zabudnuté.