Zahoď strachy (zamyslenie)

 https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/zaho-strachy-m4a?si=5a25388eeba04ae2a876c7ef2f797369&utm_source=clipboard&utm_medium=text&utm_campaign=social_sharing

zvuková nahrávka

       Roky čítame motivačné knihy, zahĺbime sa do učenia o energiách, o karme, zákonitostiach vesmíru, sile príťažlivosti, o pozitívnom myslení. Myšlienky sa nám páčia, dokonca si občas povieme, že jasné toto viem, toto takto funguje, už aj mne sa to stalo, už aj mne sa to potvrdilo. 

       Stretávame sa s priateľmi, kolegami a vždy vieme, ako by ten ich problém mohol byť vyriešený. Máme názor na to, ako sa dajú veci zmeniť. Ľudia sa na nás s uznaním pozerajú a vážia si naše rady, alebo postrehy. 

       Paradox nastáva vtedy, keď všetko to, čím posilňujeme naše okolie, slová, ktoré im hovoríme a pomáhajú im, my sami v živote nerealizujeme . Všimli ste si, že väčšinou riešime "problémy", ktoré máme aj my sami nezvládnuté, alebo len čiastočne?  Že dokážeme hodiny teoretizovať a mať jeden lepší nápad ako druhý na riešenie? 

_____________

       Skúsme sledovať, čo riešime. Skúsme počúvať svoje vlastné slová. To, čo sme za celé roky vstrebávali pozorovaním, učením, sa teraz prejavuje vo forme našich názorov sformulovaných do slov. Ak tieto slová iných inšpirujú a ľudia cítia, že to s nimi rezonuje a páči sa im myšlienka, že to dokonca vyskúšajú, je to znak toho, že to v sebe máme. Máme v sebe návody ako žiť spokojnejší život. Presne vieme zadefinovať, ako je to pre nás najlepšie. 

      Teraz je ten správny čas, aby sme sa sami sebe stali učiteľmi. Aby sme teóriu previedli do praxe, aby sme začali konečne žiť tú svoju múdrosť. Všetko čo vyslovujeme pre druhých, je odkazom z vnútra pre nás. Nie je náhoda koho stretneme s "problémom" a my s ním hovoríme. Navzájom si dávame šancu prekonať prekážky. Skúsme si v hlave počas rozhovorov kontrolovať, čo všetko už my nemusíme riešiť a uvedomme si, čo ešte áno, čo je ešte stále v rovine teórie. Len praktické žitie našich rád, nám vytvorí príležitosť overiť si, či nás naše pocity nesklamali. Cez prežité skúsenosti, sme vždy uveriteľnejší pre druhých, alebo ak vedome aplikujeme svoju múdrosť v praxi. 

      Tak nech sa nám darí! Nenechávajme si svoje múdrosti v hlavách, praktizujme ich, nebojme sa počúvať svoj vnútorný hlas, ktorý nás nabáda k odvahe.

 Verme vlastnej odvahe a nie strachu !

        Strach je pre naše životy devastačný a väzní nás v nečinnosti. Najhoršia emócia pre človeka je, keď s ľútosťou hľadí do svojej minulosti, ktorú už zmeniť nemôže. Ľútosť, že sa počas života viac nesnažil, nebol odvážnejší a uveril strachom, že pre neho určité veci nie sú možné a preto sa o ne ani nepokúsil. 

        Skúšajme, aby sme raz neľutovali.