Čo urobíš? (zamyslenie)

 

       Možno niekto suverénne hneď odpovie, že vždy robí len to, čo chce. 

       Je to fajn, keď to tak máme. Teda nie sme otrokom ničoho a nikoho a sme slobodní.

 Ak však táto reakcia súvisí s pocitom, že na mňa nikto nemá, že si to môžem dovoliť, pretože ja viem všetko najlepšie, mne sa musia všetci podriaďovať, jedine ja rozhodujem, "ja platím", títo ľudia vo svojej sebadôležitosti ignorujú potreby iných, terorizujú ich a sebecky riadia životy okolo seba. 

Ak však táto reakcia súvisí s pocitom lásky a rešpektu k sebe samému, ak si uvedomujeme, že robiť niečo v nastavení odporu voči požadovanej činnosti je škodlivé pre nás, tak títo ľudia už poznajú svoju hodnotu, ktorá je rovnaká, ako hocikoho v našom okolí. Načúvame svojim pocitom a rozhodli sme sa konať len vtedy, keď to naše vnútorné nastavenie "odsúhlasí".

       Spomenuté dva prístupy sú extrémy, ale nie sú výnimkou a vieme ich vidieť aj v bežnom živote.

       Väčšinou sa nachádzame kdesi v strede. Naše chovanie, alebo prijímanie príkazov a nariadení vykonávame v móde "patrilo by sa - malo by sa" a často si neuvedomujeme, že tajne škrípeme zubami, že sme zrazu znervózneli, že nás začal bolieť žalúdok, alebo hlava. Celé naše bytie nám dáva najavo, že niečo nie je v poriadku, ale sme tak zaslepení starými vzorcami správania, tak spútaní strachmi, že nás ani nenapadne reagovať na vnútorné signály. Skončíme smutní (nevieme prečo), rozladení (nevieme prečo), povieme si, že je to len ďalší nevydarený deň (nevieme prečo). 

       Vedomý človek pri prvých signáloch nevôle začne konať. Pochopí, prečo sa mu objavuje odpor a ak má možnosť,  pustí sa do diskusie. Počas komunikácie sa dajú veci vysvetliť (napríklad dáme vlastný návrh, ako by sme to robili my, alebo odvážne povieme, že to robiť nechceme a úprimne priznáme prečo). Práve takto sa dopracujeme k osobnej slobode a pokoju na duši.

      Život prináša situácie, kedy musíme niečo urobiť, aj keď s tým nesúhlasíme a nepáči sa nám to.      V takýchto prípadoch je dôležité túto skutočnosť prijať.  Prijať nevyhnuteľné,  netrápiť sa tým, nehnevať sa,  zvedomiť si svoje pocity. Možno nájsť na tejto situácii aj niečo pozitívne. 

      Jednoducho ide o to, aby sme všetko čo robíme, robili s pocitmi, ktoré nás udržia v pokoji. 

A tak nech sa deje.