Vlastná sila a intuícia (z knihy 365 múdrostí)

   

 


Skúsim výrok upraviť podľa seba.

      Vlastnou silou a vytrvalosťou sa vieme dopracovať k vytúženému cieľu a vlastnou intuíciou dokážeme cestou zvážiť, či by nebolo vhodné zmeniť taktiku. 

      "Sila je daná len pár vyvoleným." Dovolím si s autorom  pôvodného výroku nesúhlasiť. Z môjho uhla pohľadu, sila je daná každému. My ľudia si ani neuvedomujeme akí silní sme. Znovu je to len program, zasadený do našich hláv, ktorému sme uverili, aby sme sa nestali nepohodlnými v systéme,     v  ktorom žijeme. Aby sme boli ovládateľní a kontrolovateľní. 

      Ísť za vlastnými cieľmi je nádherné, ale sú aj také prípady, kedy ani sila ani vytrvalosť nestačia.      Z jednoduchého dôvodu. Dosahovať ciele často trvá dlhšie ako napríklad týždeň,  dva. Počas tejto cesty sa menia východiskové body, samotné nastavenie a potreby cieľotvorcu. Vedomý človek sa sleduje, sleduje svoje pocity, sleduje ako okolo neho veci plynú. Ak to ide viac menej ľahko, akoby po prúde, jeho telo je pokojné, jeho myseľ prekypuje nápadmi, do cesty mu prichádzajú stále nové impulzy, na ktoré hravo reaguje. V čase, keď už veci nepokračujú podľa očakávania, vedomý človek neprepadne hneď beznádeji a nehádže "flintu do žita". Zareaguje na svoju intuíciu (nepríjemné pocity, pocit odporu). Niekedy stačí pár dní len nemyslieť, sledovať vonkajšie podnety (napríklad rozhovory, ktoré začujeme na ulici, v rozhlase, na internete, nápisy, obrazy), to všetko môže byť naším nových zdrojom inšpirácie a nápadov. Základ je ostať v pozitívnom nastavení (vo vyšších vibráciách), aby sme si pritiahli presne to čo potrebujeme.

"...môžu využívať aj tí najmenší z nás..." 

Nemôžem ešte nespomenúť koniec pôvodného výroku. Neviem, čo tým chcel autor zdôrazniť. Ale deliť ľudí na najmenších a najvyšších mi príde vcelku vtipné 😃. (Pokiaľ sa fakt nesústredil na výšku 😄). Neexistuje nikto vyššie ani nikto nižšie,  nikto na vyššom stupni, alebo nižšom. Všetci máme len iné skúsenosti, čo však nie je dôvodom sa nad niekoho povyšovať, alebo ponižovať. Múdry človek ani týmto smerom neuvažuje a tí čo to potrebujú riešiť, tých skúseností ešte nemajú dosť. A tak to je.

     Prajem nám všetkým, aby sme náš cieľ nestrácali spred očí, dokázali ho operatívne prispôsobovať okolnostiam a celou cestou za jeho splnením sa cítili dobre. 💙💚💛💜

A nech sa tak deje.

      

Celý svoj život milujem sledovať životné osudy ľudí okolo mňa, ale aj osudy vymyslené spisovateľmi, režisérmi. Vo všetkom nachádzam inšpiráciu a zároveň pochopenie, prečo sa veci vyvíjajú tak ako sa vyvíjajú. Životy ľudí sú fascinujúce.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Miláčik... zlato... počuješ?

Obraz
"Miláčik.... zlato.... počuješ? To všetko čomu teraz veríš a prepadáš tomu, to všetko sú len tvoje fantázie. Nič z toho nie je pravda. Nikto iný to takto neprežíva. Je to iba v tvojej hlave a tvojich predstavách. Tak silná bytosť si, že si dokážeš hocičo pritiahnuť, vytvoriť, zhmotniť a napokon aj žiť. Bohužiaľ, teraz si sa odsúdila do beznádeje a zúfalstva. Je to to, čo chceš? Miláčik... si vzácna bytosť. Vždy bude na tebe záležať. Vždy budeš veľmi, veľmi potrebná a vzácna. Nikdy si si nezaslúžila nič zlé. Iba ty sama si si to nedopriala a nedovolila. To tvoje dno je iba strata schopnosti znovu sa naladiť a namotivovať. Zabudla si, že to vieš. Tak veľmi si sa upla na jednu jedinú skutočnosť, že si úplne prestala brať na vedomie, že existuje nesmierne množstvo možností, šancí, príležitostí. Na všetko si zabudla, lebo si uverila beznádeji. Uverila si, že si v priestore a čase, kde sa nemôže nič rozplynúť, rozsvietiť, rozjasniť, vylepšiť. Tomu všetkému si uverila. Zavrela všetky ces...
Read more »

Tak ako to vlastne je?

Obraz
Ak sa dostatočný počet ľudí zhodne na tom, že je niečo správne, dobré, vhodné,  začne sa to brať  ako nemeniteľný fakt. Vznikne všeobecne uznávaná pravda. Nespochybňujeme či je to naozaj tak. Stopercentne tomu veríme a vyznávame to. Ale je to naozaj tak? Život ma začína utvrdzovať v pochybnosti. Malý príklad: Uvedomili sme si, že  množstvo vecí,  ktoré musíme, patrilo by sa, mali by sme, sú nelogické a vykonávame ich v pocite neslobody,  hnevu, frustrácie,  odporu? Prečo asi ! Prečo naše telá reagujú priam až agresívne? Lebo telo neoklameme. Je v jednote s našou dušou, ktorá nám aj týmto spôsobom dáva najavo, že žijeme vo väzení bludov a obmedzení, ktorým sme uverili. A my sa často odmietame odlišovať. Neveríme si. Nedovolíme si prejavovať samých seba v pravde. Uvedomme si, že pravidlá vytvárali a vytvárajú ľudia a veľmi často nie pre dobro ostatných, ale práve naopak  pre ich zotročenie. Ak svojim správaním,  konaním neubližujeme iným ani sebe, t...
Read more »

Nezabúdajme ...

Obraz
Možno je to triviálnosť v očiach nás mnohých, ktorí sme to tiež nezažili, ale čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že je úplne, aleže úplne nevyhnuté hovoriť  deťom o našej láske k nim. Ubezpečovať ich, že nech sa stane čokoľvek, stále sme tu pre nich, stále ich budeme rovnako milovať a stále poskytovať pomoc, ak to budú potrebovať.  Nestačí a prízvukujem NESTAČÍ si to len myslieť, že oni to vedia ! Oni sa nám vždy chcú zavďačiť a zaslúžiť si našu lásku, preto sa snažia byť čo najvzornejšie, najvhodnejšie, najlepšie... Snažia sa a sami si kladú vysoké a náročné ciele, ktoré nie vždy dokážu splniť a dosiahnuť. A vtedy prichádza to sklamanie a pocit zlyhania, že nás nedokážu uspokojiť, potešiť a zároveň nás zraňujú svojou nedostatočnosťou. A my  v "najlepšej" viere a v "mene" lásky karháme, upozorňujeme na nedostatky, ukazujeme "skryté" potenciály. Sústreďujeme sa na to, čo chceme aby dosiahli. Pritom všetkom zabúdame na ich city, utrápené srdiečka a ic...
Read more »