Múdrosť (z knihy 365 múdrostí)

 


       Využime podobenstvo.

       Zlatá ruda je považovaná za vzácnosť, jej získanie trvá nejaký čas a jej cena je vysoká. 

       Skala je stabilná, pevná a jej ostré hrany sa neustálym pôsobením vonkajších vplyvov obrusujú a tak skala mení svoj pôvodný tvar, ale podstata ostáva. Jej výskyt je úplne bežný všade.

       Prach je nestály a vietor ho ľahko odveje aj priveje. Keď dobre "zapadne", je veľmi ťažké sa ho zbaviť.

 Ak je múdrosť ako zlatá ruda premiešaná skálím a prachom, potom  použijúc podobenstvo:

      Múdrosť je vzácnosť, vysoko cenená, ktorú získať trvá nejaký čas.

      Múdrosť sa vyvíja z pôvodných zaužívaných hodnôt, ktoré spoločnosť uznáva a my ich získavame od narodenia od rodičov, učiteľov, okolia. Časom človek tieto základy "obrusuje" už na základe vlastných potrieb a schopností a pocitovým výberom určí dôležitosť (pre samého seba).

      Dospievaním k našim základným múdrostiam  sú "priviate" situácie a ich absolvovaním, si ukladáme skúsenosti. Navštevujeme školy a učenie nám prináša nové vnemy, nové kombinácie informácií, ktoré sa pekne rozložia do všetkých možných štrbín a keď príde nový nápor novších, buď ich tie nové prekryjú a zatlačia, alebo ich nový nápor úplne "odveje".

     Zhrnutie:

      Múdrosť máme všetci v sebe (pre každého môže byť múdry niekto iný, pretože kvalitu múdrosti hodnotíme, cez vlastné merítka) . Celý život "nasávame" potrebné podnety a svojim spôsobom ich spracujeme, vyhodnotíme a napokon použijeme.  Je fajn, keď okolie ohodnotí, že sme múdri, určite nás to poteší a naplní hrdosťou. 

    ALE viac ako byť múdry pre INÝCH, je dôležité byť múdry pre SEBA samého, aby sme tú múdrosť využili pre náš život a žili presne to (alebo veľmi podobné), po čom túžime. Inak tá múdrosť v nás nemá správne využitie.

A vy? Ako? Využívate ju pre seba? 

Celý svoj život milujem sledovať životné osudy ľudí okolo mňa, ale aj osudy vymyslené spisovateľmi, režisérmi. Vo všetkom nachádzam inšpiráciu a zároveň pochopenie, prečo sa veci vyvíjajú tak ako sa vyvíjajú. Životy ľudí sú fascinujúce.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Miláčik... zlato... počuješ?

Obraz
"Miláčik.... zlato.... počuješ? To všetko čomu teraz veríš a prepadáš tomu, to všetko sú len tvoje fantázie. Nič z toho nie je pravda. Nikto iný to takto neprežíva. Je to iba v tvojej hlave a tvojich predstavách. Tak silná bytosť si, že si dokážeš hocičo pritiahnuť, vytvoriť, zhmotniť a napokon aj žiť. Bohužiaľ, teraz si sa odsúdila do beznádeje a zúfalstva. Je to to, čo chceš? Miláčik... si vzácna bytosť. Vždy bude na tebe záležať. Vždy budeš veľmi, veľmi potrebná a vzácna. Nikdy si si nezaslúžila nič zlé. Iba ty sama si si to nedopriala a nedovolila. To tvoje dno je iba strata schopnosti znovu sa naladiť a namotivovať. Zabudla si, že to vieš. Tak veľmi si sa upla na jednu jedinú skutočnosť, že si úplne prestala brať na vedomie, že existuje nesmierne množstvo možností, šancí, príležitostí. Na všetko si zabudla, lebo si uverila beznádeji. Uverila si, že si v priestore a čase, kde sa nemôže nič rozplynúť, rozsvietiť, rozjasniť, vylepšiť. Tomu všetkému si uverila. Zavrela všetky ces...
Read more »

Tak ako to vlastne je?

Obraz
Ak sa dostatočný počet ľudí zhodne na tom, že je niečo správne, dobré, vhodné,  začne sa to brať  ako nemeniteľný fakt. Vznikne všeobecne uznávaná pravda. Nespochybňujeme či je to naozaj tak. Stopercentne tomu veríme a vyznávame to. Ale je to naozaj tak? Život ma začína utvrdzovať v pochybnosti. Malý príklad: Uvedomili sme si, že  množstvo vecí,  ktoré musíme, patrilo by sa, mali by sme, sú nelogické a vykonávame ich v pocite neslobody,  hnevu, frustrácie,  odporu? Prečo asi ! Prečo naše telá reagujú priam až agresívne? Lebo telo neoklameme. Je v jednote s našou dušou, ktorá nám aj týmto spôsobom dáva najavo, že žijeme vo väzení bludov a obmedzení, ktorým sme uverili. A my sa často odmietame odlišovať. Neveríme si. Nedovolíme si prejavovať samých seba v pravde. Uvedomme si, že pravidlá vytvárali a vytvárajú ľudia a veľmi často nie pre dobro ostatných, ale práve naopak  pre ich zotročenie. Ak svojim správaním,  konaním neubližujeme iným ani sebe, t...
Read more »

Nezabúdajme ...

Obraz
Možno je to triviálnosť v očiach nás mnohých, ktorí sme to tiež nezažili, ale čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že je úplne, aleže úplne nevyhnuté hovoriť  deťom o našej láske k nim. Ubezpečovať ich, že nech sa stane čokoľvek, stále sme tu pre nich, stále ich budeme rovnako milovať a stále poskytovať pomoc, ak to budú potrebovať.  Nestačí a prízvukujem NESTAČÍ si to len myslieť, že oni to vedia ! Oni sa nám vždy chcú zavďačiť a zaslúžiť si našu lásku, preto sa snažia byť čo najvzornejšie, najvhodnejšie, najlepšie... Snažia sa a sami si kladú vysoké a náročné ciele, ktoré nie vždy dokážu splniť a dosiahnuť. A vtedy prichádza to sklamanie a pocit zlyhania, že nás nedokážu uspokojiť, potešiť a zároveň nás zraňujú svojou nedostatočnosťou. A my  v "najlepšej" viere a v "mene" lásky karháme, upozorňujeme na nedostatky, ukazujeme "skryté" potenciály. Sústreďujeme sa na to, čo chceme aby dosiahli. Pritom všetkom zabúdame na ich city, utrápené srdiečka a ic...
Read more »