Život v omyloch (z knihy 365 múdrostí)

 

      Dopúšťať sa omylov, je ľudské a v konečnom dôsledku aj potrebné. Omyly sú známkou našej ODVAHY robiť veci, ktoré sme doposiaľ nerobili, hovoriť slová, ktoré sme zatiaľ nevypovedali, pripustili si, že v niečom môžeme uspieť. 

      To, že sa naše prvé pokusy nevydaria máme tendenciu vo väčšine prípadov ohodnotiť negatívne, vzdať ďalší pokus, získať strach ďalej experimentovať, alebo riskovať. 

      Uvedomením si, že v našich životoch je väčšinou všetko úplne naopak, možno pochopíme, že práve naše omyly nám odhaľujú náš potenciál. Sú potrebné k tomu, aby sme "vychytali", ktorým smerom sa nabudúce pustiť, aké prostriedky k tomu použiť, koho osloviť, požiadať o pomoc, čo sa doučiť. Žiaden omyl, ktorého sa dopustíme, nás nemá ubiť a obrať o energiu.  Práve naopak. Práve tým omylom sme zistili "kudy cesta nevede" 😃, alebo že práve týmto spôsobom to nedosiahneme, takže ďalšiu situáciu už takto riešiť nebudeme. 

     Nenechajme sa znechutiť, ak nám niekto mentorsky odverklikuje : ... že múdry sa učí z chýb druhých a len ten hlúpy zo svojich...., síce je toto tvrdenie akceptovateľné, ale na druhej strane, čo si viac zapamätáme? Čo sa nás viac dotkne? Čomu sme viac ochotní uveriť, ako vlastnej skúsenosti? A napokon, to čo funguje alebo nefunguje druhým, nevyvracia predpoklad, že by to malo fungovať nám.

     Buďme k sebe tolerantní! Po každom omyle s vďačnosťou akceptujme ponaučenie a s múdrosťou novonadobudnutej skúsenosti experimentujme ďalej. (Neupadajme do sebaobviňovania a výčitiek.) Však o tom je život, aby sme sa snažili nikdy neopakovať omyl, ktorý nejakým spôsobom poškodil nás, alebo niekoho iného. Len tak budeme sami so sebou spokojní.

 A tak nech sa deje. 💙💚💛💜