Zázrak (z knihy 365 múdrostí)

 


      Ako deti veríme v nadprirodzené veci, snívame o zázrakoch, žijeme vo svete fantázie. Ako deti máme obrovskú odvahu, pretože ešte nepoznáme dôvody, prečo ju nemať.  Ako deti sme úprimní a prirodzení, pretože ešte nevieme, že existujú "dôvody", kedy by sme takí nemali byť. Ako deti nepoužívame klamstvá, pretože ešte nevieme, že niekedy je to "výhodnejšie". Ako deti sme energeticky čistí. (Preto, keď sa narodí bábätko ľudia plačú dojatím. Vyžaruje z nich čistá, silná energia lásky.)

      Dospievaním všetky "dôvody" pochopíme a zaradíme sa medzi "skúsených" a "ostrieľaných" dospelákov. 😄

     A potom sa to stane. My ľudia sme zvedaví, láka nás odhaľovať záhady a javy, ktorých vysvetlenie je diskutabilné a zahaľuje ho  závoj tajomna. Vrháme sa na cestu objavovania a hľadania odpovedí. Množstvo ľudí cíti, že to čo žijeme tu na zemi je len malá čiastočka toho, čím sme. Že sme súčasťou niečoho väčšieho. Vďaka tejto prirodzenej túžbe, rokmi vzniklo veľa spoločenstiev, združení, klubov, siekt a iných ľudských komunít, ktoré svojim spôsobom dávali odpovede. Je úplne v poriadku, že je toľko možných spôsobov a druhov odpovedí.  Máme na výber, kam sa pridáme, ktoré odpovede a vysvetlenia budeme akceptovať, čo nám dáva zmysel, čo nás napĺňa a vďaka tomu sme šťastní.

     Obrovské nadšenie niekedy spôsobí viac škody ako osohu. Osobná sebadôležitosť nenápadne narastá a nevieme kedy, začneme sa cítiť čímsi viac. Sme si vedomí, že máme širšie vedomosti ako naše okolie, nadradzujeme sa, podceňujeme ostatných a svojím namysleným správaním ich ponižujeme. Naše ego jasá nadšením a v tejto činnosti nás podporuje. Dostane nás do pozície "neomylného", ktorý VIE ako je potrebné situácie riešiť, ako sa správať, čo hovoriť, čo robiť. Lebo to naše videnie je to "správne".

Zázrak nie je lietať vzduchom ani kráčať po vode - ale kráčať po zemi.

       Zrodili sme sa na túto zem z konkrétneho dôvodu a tento dôvod súvisí s našim rastom. Vďaka telám, ktoré sme "vyfasovali", sme stavaní na určité (obmedzené) možnosti. Jasný odkaz pre  nás, nie sme vtáci ani ryby.😄  Našou úlohou je prejsť týmto životom vďaka všetkým prekážkam, ktoré  sú nám kladené do cesty. Zdolanie úloh tak, aby nám neostával dlh. Spôsob aký si vyberieme, je na nás.

       Keď odhalíme akou mocou vládneme, aké prostriedky sme spolu k nášmu telu dostali,  že sú to slová a myšlienky,  slobodná voľba, tak zistíme, že len od našej odvahy záleží, čo si dovolíme tvoriť a ako s nim nakladať. Vtedy dokážeme kráčať po zemi s pocitom dokonalosti a radosti. Vráťme sa do čias, keď sme ešte nepoznali "dôvody", prečo to nefunguje. Buďme znovu čistými deťmi, ktoré sa odhodlane púšťajú do všetkého, čo ich zaujme. Pri neúspechu zaplačú a ronia krokodílie slzy, ale ešte spoza závoja sĺz sledujú, kam by sa mali znovu vrhnúť. Ďalšia výzva, ďalšie nadšenie. A tak je to správne. Sú svoji vo svojich prirodzených nefalšovaných prejavoch. Neostávajú zaseknutí v nezdare, ale idú veselo ďalej. 

      

       

Celý svoj život milujem sledovať životné osudy ľudí okolo mňa, ale aj osudy vymyslené spisovateľmi, režisérmi. Vo všetkom nachádzam inšpiráciu a zároveň pochopenie, prečo sa veci vyvíjajú tak ako sa vyvíjajú. Životy ľudí sú fascinujúce.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Miláčik... zlato... počuješ?

Obraz
"Miláčik.... zlato.... počuješ? To všetko čomu teraz veríš a prepadáš tomu, to všetko sú len tvoje fantázie. Nič z toho nie je pravda. Nikto iný to takto neprežíva. Je to iba v tvojej hlave a tvojich predstavách. Tak silná bytosť si, že si dokážeš hocičo pritiahnuť, vytvoriť, zhmotniť a napokon aj žiť. Bohužiaľ, teraz si sa odsúdila do beznádeje a zúfalstva. Je to to, čo chceš? Miláčik... si vzácna bytosť. Vždy bude na tebe záležať. Vždy budeš veľmi, veľmi potrebná a vzácna. Nikdy si si nezaslúžila nič zlé. Iba ty sama si si to nedopriala a nedovolila. To tvoje dno je iba strata schopnosti znovu sa naladiť a namotivovať. Zabudla si, že to vieš. Tak veľmi si sa upla na jednu jedinú skutočnosť, že si úplne prestala brať na vedomie, že existuje nesmierne množstvo možností, šancí, príležitostí. Na všetko si zabudla, lebo si uverila beznádeji. Uverila si, že si v priestore a čase, kde sa nemôže nič rozplynúť, rozsvietiť, rozjasniť, vylepšiť. Tomu všetkému si uverila. Zavrela všetky ces...
Read more »

Tak ako to vlastne je?

Obraz
Ak sa dostatočný počet ľudí zhodne na tom, že je niečo správne, dobré, vhodné,  začne sa to brať  ako nemeniteľný fakt. Vznikne všeobecne uznávaná pravda. Nespochybňujeme či je to naozaj tak. Stopercentne tomu veríme a vyznávame to. Ale je to naozaj tak? Život ma začína utvrdzovať v pochybnosti. Malý príklad: Uvedomili sme si, že  množstvo vecí,  ktoré musíme, patrilo by sa, mali by sme, sú nelogické a vykonávame ich v pocite neslobody,  hnevu, frustrácie,  odporu? Prečo asi ! Prečo naše telá reagujú priam až agresívne? Lebo telo neoklameme. Je v jednote s našou dušou, ktorá nám aj týmto spôsobom dáva najavo, že žijeme vo väzení bludov a obmedzení, ktorým sme uverili. A my sa často odmietame odlišovať. Neveríme si. Nedovolíme si prejavovať samých seba v pravde. Uvedomme si, že pravidlá vytvárali a vytvárajú ľudia a veľmi často nie pre dobro ostatných, ale práve naopak  pre ich zotročenie. Ak svojim správaním,  konaním neubližujeme iným ani sebe, t...
Read more »

Nezabúdajme ...

Obraz
Možno je to triviálnosť v očiach nás mnohých, ktorí sme to tiež nezažili, ale čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že je úplne, aleže úplne nevyhnuté hovoriť  deťom o našej láske k nim. Ubezpečovať ich, že nech sa stane čokoľvek, stále sme tu pre nich, stále ich budeme rovnako milovať a stále poskytovať pomoc, ak to budú potrebovať.  Nestačí a prízvukujem NESTAČÍ si to len myslieť, že oni to vedia ! Oni sa nám vždy chcú zavďačiť a zaslúžiť si našu lásku, preto sa snažia byť čo najvzornejšie, najvhodnejšie, najlepšie... Snažia sa a sami si kladú vysoké a náročné ciele, ktoré nie vždy dokážu splniť a dosiahnuť. A vtedy prichádza to sklamanie a pocit zlyhania, že nás nedokážu uspokojiť, potešiť a zároveň nás zraňujú svojou nedostatočnosťou. A my  v "najlepšej" viere a v "mene" lásky karháme, upozorňujeme na nedostatky, ukazujeme "skryté" potenciály. Sústreďujeme sa na to, čo chceme aby dosiahli. Pritom všetkom zabúdame na ich city, utrápené srdiečka a ic...
Read more »