Začiatok je polovica každého diela (z knihy 365 múdrostí)


     

      Internet je v dnešnej dobe plný motivačných citátov, nástrojov ako robiť veci inak ako doposiaľ, pomôcok,  ako začať rozmýšľať inak, vidieť inak.  Hlavne nás inšpiruje a zároveň aj ukazuje, že tá príjemná zmena nie je určená iba pre pár vyvolených. Že to nie je nijaký bónus za vzorné správanie. Že to nie je len pre tých múdrych, že to nie je len pre tých, čo majú pevnú vôľu. 

      Je to pre nás VŠETKÝCH.

      Na začiatku je fajn si uvedomiť, čo sa nám na motivačných citátoch (statusoch) páči. Aký pocit nás premkne, keď si ho prečítame? Je príjemný? Pokyvkávame hlavou a podvedome sa usmievame? Celé naše bytie nám týmto signalizuje, že je to to, čo by sme mohli žiť a byť aj my. Práve sme v tej životnej etape, kedy sme pripravení robiť zázraky vo svojom živote.

     Ďalej je fajn zabudnúť na všetko, čo nám naše ego našepkáva. Ego v našom živote hrá dôležitú rolu, ale už sme mu  poskytli dostatok priestoru na realizáciu. Teraz preberme vedenie my. Zabudnime na to, čo si o sebe myslíme, ako nás vidia ostatní, kde nás zaškatuľkovali a pekne usadili a očakávajú, že sa z tohto kúta nepohneme. Vydolujme z tajných zákutí našej existencie naše túžby, na ktoré sme ani nemali odvahu myslieť, či len si spomenúť. Vytiahnime ich, precíťme, či ešte sú stále pre nás príťažlivé, zaujímavé a či ich ešte stále túžime realizovať. 

     Keď už toto všetko máme, bolo by fajn sa rozhodnúť, či do toho ideme a potom urobiť ten PRVÝ KROK !

     Ako je vo výroku napísané,  ZAČIATOK JE POLOVICA KAŽDÉHO DIELA.

Alebo aj polovica úspechu. A keď už máme tú najdôležitejšiu časť za sebou, už by bola škoda nepokračovať. Stačí pomalými krôčikmi, aby nám stačil náš dych, aby sme si udržali rytmus a rešpektovali vlastné tempo. Zakódujme si v srdci každú jednu métu, ktorú dosiahneme a stále precíťme, akí sme šťastní, že sme to dali. Každým jedným úspechom sa dopracujeme k väčšej sebaistote a hlavne dôkazom, že aj pre nás, "obyčajných" ľudí sú prístupné šťastie a radosť.

       Tento status je pre ľudí, ktorí už chcú naozaj niečo pre seba urobiť. Vedia, že zmeny nie sú jednoduché, ale vždy sú možné, keď máme dostatok odvahy a hlavne túžby žiť tak, aby v našich životoch bolo čo najmenej negatívnych skúseností a prežitkov. A keď sa aj udejú, máme vždy "po ruke" niekoho, niečo (aj vlastné svedomie, srdce, pocity), aby sme vedeli nájsť riešenie, ktoré nás nevráti späť, ale znovu obohatí o ďalší úspešný zážitok (métu).

      Už nech sa akokoľvek rozhodnete, vždy to robte bez vnútorného odporu a nechoďte proti sebe.

 Nech naše rozhodnutia sú NAŠE ! 

Najväčšou prekážkou nám budú strachy, ale ich odbúranie a spracovanie je tiež proces, cez ktorý sa vieme dostať. 



     

Celý svoj život milujem sledovať životné osudy ľudí okolo mňa, ale aj osudy vymyslené spisovateľmi, režisérmi. Vo všetkom nachádzam inšpiráciu a zároveň pochopenie, prečo sa veci vyvíjajú tak ako sa vyvíjajú. Životy ľudí sú fascinujúce.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Miláčik... zlato... počuješ?

Obraz
"Miláčik.... zlato.... počuješ? To všetko čomu teraz veríš a prepadáš tomu, to všetko sú len tvoje fantázie. Nič z toho nie je pravda. Nikto iný to takto neprežíva. Je to iba v tvojej hlave a tvojich predstavách. Tak silná bytosť si, že si dokážeš hocičo pritiahnuť, vytvoriť, zhmotniť a napokon aj žiť. Bohužiaľ, teraz si sa odsúdila do beznádeje a zúfalstva. Je to to, čo chceš? Miláčik... si vzácna bytosť. Vždy bude na tebe záležať. Vždy budeš veľmi, veľmi potrebná a vzácna. Nikdy si si nezaslúžila nič zlé. Iba ty sama si si to nedopriala a nedovolila. To tvoje dno je iba strata schopnosti znovu sa naladiť a namotivovať. Zabudla si, že to vieš. Tak veľmi si sa upla na jednu jedinú skutočnosť, že si úplne prestala brať na vedomie, že existuje nesmierne množstvo možností, šancí, príležitostí. Na všetko si zabudla, lebo si uverila beznádeji. Uverila si, že si v priestore a čase, kde sa nemôže nič rozplynúť, rozsvietiť, rozjasniť, vylepšiť. Tomu všetkému si uverila. Zavrela všetky ces...
Read more »

Tak ako to vlastne je?

Obraz
Ak sa dostatočný počet ľudí zhodne na tom, že je niečo správne, dobré, vhodné,  začne sa to brať  ako nemeniteľný fakt. Vznikne všeobecne uznávaná pravda. Nespochybňujeme či je to naozaj tak. Stopercentne tomu veríme a vyznávame to. Ale je to naozaj tak? Život ma začína utvrdzovať v pochybnosti. Malý príklad: Uvedomili sme si, že  množstvo vecí,  ktoré musíme, patrilo by sa, mali by sme, sú nelogické a vykonávame ich v pocite neslobody,  hnevu, frustrácie,  odporu? Prečo asi ! Prečo naše telá reagujú priam až agresívne? Lebo telo neoklameme. Je v jednote s našou dušou, ktorá nám aj týmto spôsobom dáva najavo, že žijeme vo väzení bludov a obmedzení, ktorým sme uverili. A my sa často odmietame odlišovať. Neveríme si. Nedovolíme si prejavovať samých seba v pravde. Uvedomme si, že pravidlá vytvárali a vytvárajú ľudia a veľmi často nie pre dobro ostatných, ale práve naopak  pre ich zotročenie. Ak svojim správaním,  konaním neubližujeme iným ani sebe, t...
Read more »

Nezabúdajme ...

Obraz
Možno je to triviálnosť v očiach nás mnohých, ktorí sme to tiež nezažili, ale čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že je úplne, aleže úplne nevyhnuté hovoriť  deťom o našej láske k nim. Ubezpečovať ich, že nech sa stane čokoľvek, stále sme tu pre nich, stále ich budeme rovnako milovať a stále poskytovať pomoc, ak to budú potrebovať.  Nestačí a prízvukujem NESTAČÍ si to len myslieť, že oni to vedia ! Oni sa nám vždy chcú zavďačiť a zaslúžiť si našu lásku, preto sa snažia byť čo najvzornejšie, najvhodnejšie, najlepšie... Snažia sa a sami si kladú vysoké a náročné ciele, ktoré nie vždy dokážu splniť a dosiahnuť. A vtedy prichádza to sklamanie a pocit zlyhania, že nás nedokážu uspokojiť, potešiť a zároveň nás zraňujú svojou nedostatočnosťou. A my  v "najlepšej" viere a v "mene" lásky karháme, upozorňujeme na nedostatky, ukazujeme "skryté" potenciály. Sústreďujeme sa na to, čo chceme aby dosiahli. Pritom všetkom zabúdame na ich city, utrápené srdiečka a ic...
Read more »