Odvažujeme sa? (z knihy 365 múdrostí)

 

Neodvažujeme sa nie preto, že veci sú ťažké, ale veci sú ťažké, pretože sa neodvažujeme.

Nie raz v živote zažívame, že by sme aj mali chuť sa do niečoho pustiť, ale v našej hlave sa spustí autopilot na vymýšľanie argumentov, prečo je pre nás úplne nemožné niečo podobné urobiť. Nie je nič neobvyklé, že sa v našom okolí nájde "dobrá a spriaznená" duša, ktorá nás v týchto argumentoch podporí. Ak náhodou sme trošku tvrdohlavejší a predsa len cez kopu protiargumentov nájdeme niečo, čo nás presvedčí a dodá odvahu, aby sme sa pustili do lákavej činnosti, znovu sa objaví "provokatér", ktorý nám posilní naše obavy a potvrdí, že naše protiargumenty sú logické. 

Ak v niečom dopredu vidíme problémy a zameriame svoju pozornosť práve na ne, zhodnotíme, že je to ťažké (a najlepšie, keď si povieme, že práve pre nás je to ťažké), automaticky si naprogramujeme sled ďalších udalostí. Načo sme zamerali pozornosť (na problémy), to sa nám postupne zhmotní. Predstavivosť, emócie a myšlienky vyslovené nahlas, to všetko  spôsobí, že zažijeme to čo si "prajeme".

Stačí si len uvedomiť ako to funguje a všetko otočiť presne naopak. Zamerajme sa v prvom rade na svoj pocit, alebo túžbu a skúsme sa zamerať na to ako to pôjde. (Protiargumenty budú mať stále snahu nás presvedčiť, že aj ich je potrebné vziať do úvahy 😂.) Ďalšie uvedomenie je to, že nič nie je náhoda. Nie náhodou nám napadlo sa do niečoho nového pustiť, niečo urobiť, s niečím experimentovať. Má nás to k niečomu posunúť a niečo o sebe naučiť. 

Napríklad po niečom neskutočne túžime. Povedzme, že sa vedome zameriame na to, ako sa to dá a pustíme sa do realizácie. Robíme všetko možné aj nemožné, aby sa veci diali. Kúsok po kúsku prekonávame jednotlivé etapy. Popritom prežívame vlastné pocity. Dôležité je si uvedomiť, že nie je dôležitý výsledok nášho snaženia, ale proces, cez ktorý sa uskutočňuje a ako sa pri tom cítime. Ak sa stane, že tú svoju túžbu nenaplníme, v tom okamihu väčšina z nás prepadá do beznádeje, sklamania a nechute ešte raz niečo vyskúšať. A pritom si neuvedomujeme, koľko sme sa toho o sebe naučili, koľko z toho vieme využiť pri ďalšom prekonávaní "ťažkých" vecí. A toto je hlavným cieľom. Učiť sa o sebe. Zbierať skúsenosti. Nič nie je náhoda, len je dôležité vedieť vyťažiť zo všetkého to najlepšie pre nás. Pozrieť na veci presne z opačnej strany.

Ku každej "ťažkej" veci stačí urobiť pár prvých krokov, aby sme ju začali vidieť jasnejšie a čím viac sa k nej budeme približovať, tým viac budeme mať šancu vidieť možnosti, ako sa k nej dostať. 

Dnešný výrok by som možno ešte doplnila:

.... ale veci sú ťažké, pretože sa neodvažujeme ZLYHAŤ !

A tak to je. 

Napadlo mi, akoby to bolo s nami ľuďmi, keby sme ako batoľatá vedeli, že sa máme báť zlyhania. Možno by nám ani nenapadlo učiť sa chodiť, pretože by sme sa báli, že spadneme 😄😃😂.