Chod života (z knihy 365 múdrostí)

 

  . 

      Rozdiel medzi vedomým a nevedomým žitím spočíva v schopnosti riadiť chod svojho života.

Nevedomý človek, nechá pôsobiť na seba vplyv informácií, nechá na seba pôsobiť slová, ktoré ho zraňujú, nechá na seba pôsobiť názory druhých, ktoré ho ovplyvňujú natoľko, že im dokonca uverí a žije v presvedčení, že takým aj v skutočnosti je. Uverí strachom druhých ľudí a tie sa stanú aj jeho strachom. Podľahne tlaku trendov a reklám a sám zabúda určovať, čo je pre neho dôležité a potrebné. Všeobecne platné pravdy prijíma za svoj vlastný názor a stáva sa otrokom ich dodržiavania. Necháva náhodne plynúce myšlienky ovplyvňovať jeho momentálnu náladu. Dovolí ľuďom okolo seba, aby vplývali na jeho duševnú pohodu. Je toho množstvo, čo denno denne "útočí" na človeka. Nevedomý človek sa v tomto chaose stráca a preto nie je náhoda, že toľko ľudí v súčasnosti trpí depresiami, nechuťou žiť, bezradnosťou až napokon ľahostajnosťou, keď si uvedomia, že svoj život nevedia ovplyvniť. 

     Na druhej strane vedomý človek v prvom rade rozhodne čo chce a čo nechce. Je tak dôležitý sám pre seba, že nedovolí aby ktokoľvek a čokoľvek malo vplyv na kvalitu jeho existencie. Informácie vníma, ale selektuje cez vlastné kritériá a vlastné pocity. Urážlivé, hanlivé a ponižujúce slová útočiace na jeho osobu necháva plynúť ako vánok okolo uší a je si vedomý, že tieto slová nehovoria nič o ňom, nič o tom aký v podstate je, ale vypovedajú iba o momentálnom nastavení a nálade hovoriaceho. Je si vedomý, že ak by dovolil sile týchto slov zakoreniť v jeho hlave, časom by mohol uveriť, že takým je.  

      Vedomý človek dokáže veľmi rýchlo zmeniť tok svojich myšlienok, ak začne cítiť nepohodu. Sám vedome riadi to, čo bude riešiť. Nepríjemné myšlienky nepotláča, len im nevenuje pozornosť a odsunie ich na neskoršie riešenie. Je si vedomý toho, že to sú LEN myšlienky, ktoré uvádza do života iba on sám. A tým pádom on rozhoduje, čo bude žiť.

      Je to na nás čo si vyberieme. Všetci vieme ako sa cítime a či to tak chceme. S čím sme spokojní a s čím nie. A hlavne, či s tým aj niečo urobíme.