Osobnosť (z knihy 365 múdrostí)

    

       Vysloviť radu taktne - na to musí byť človek osobnosťou.

        Rozdávať rady vyžaduje veľkú odvahu, preto súhlasím, že ten človek musí byť osobnosťou, ktorá to dokáže robiť taktne. Vyslovením rady, berieme na seba zodpovednosť, že poskytnutá rada neprinesie očakávané výsledky a následne budeme čeliť obvineniam človeka, ktorému sme radu poskytli. Ak sa k tomu pridá, že rada bola poskytnutá bez toho, aby niekto o ňu požiadal, tak to hraničí s aroganciou a pýchou. Nie vždy je najvhodnejšou formou pomoci udeľovať rady. Je to veľmi podobné príbehu, kde hladnému budeme nosiť každý deň ryby, namiesto toho aby sme ho naučili ryby loviť. Aj rady sa dajú poskytovať tým, že človeka skôr navedieme, aby sám premýšľal ako by sa veci dali zmeniť. Aby sám prišiel na to, čo sa dá urobiť, aby sa jeho problém vyriešil. Aby sám odpovedal na otázky, o ktorých si myslí, že na ne nevie odpoveď. (Nepíšem teraz o radách, ktoré sú poskytované právnikmi, ekonómmi a inými špecialistami.)

        Vkladať do mysle ľudí naše rady má často krátkodobý účinok. Pokiaľ ten, čo mu radu poskytujeme, radu neprecíti a nezladí sa s ňou, neprijme ju "za svoju" a nebude cítiť, že toto je presne to pravé pre neho, tak je všetko zbytočné. Je  nutné ešte spomenúť, že radiť v životných situáciách je veľmi citlivé. Nie vždy poznáme "životnú históriu" prijímateľa a veľakrát pri počúvaní príbehov, si neuvedomujeme, že vlastne od nás nikto ani radu nečaká a že rozprávajúci len potrebuje s niekym zdieľať sám seba.

       Ešte väčšou osobnosťou musí byť ten, kto ju vie prijať dôstojne.

       Predstavujem si ako sa prijíma rada dôstojne. 😄 Stojím vzpriamene, prekrížené ruky položené na bruchu, päty spolu, hlava v miernom sklone, oči sklopené a dôstojne prijímam udeľované rady. (Ospravedlňujem sa, ale inak si to neviem predstaviť😃.) Dôstojne prijímať rady sa mi spája ešte s poslušnosťou, keď si vypočujem, to čo ani nechcem a tvárim sa, že s tým súhlasím. 

       Už len to, že niekto potrebuje radu druhého znamená, že je v niektorej oblasti svojho života nerozhodný, neistý a nevie ako ďalej. Upína sa na "radcu" vo viere, že on mu pomôže vykorčuľovať z problémov, nájde zázračnú formulku a veci sa razom zmenia. Sú prípady, kedy sa človek veľmi snaží, pokúša sa, robí možné - nemožné, aby sa pohol ďalej a napriek tomu sa nedarí. Vtedy je užitočné dostať rady v zmysle, že ten čo radí, ukáže iné spôsoby, iné východiská, iné možnosti, ktoré už nedokázal prijímateľ vidieť. 

        Najhoršia verzia nastane vtedy, keď si prijímateľ rady zabudne uvedomiť, že aj po prijatí rady, je vždy on zodpovedný za seba a svoje rozhodnutia a nie ten, kto v dobrej viere sa snaží pomôcť a poskytne radu zo svojho uhla pohľadu. Prijímateľ si ju vždy musí upraviť podľa seba a vziať zodpovednosť za to, aký výsledok prinesie. 

      V čase, keď ste bezradní a ste odkázaní na radu, skúste najprv  hľadať odpovede sami v sebe. Vy sa najlepšie poznáte, vy viete ako by ste to chceli. V prvom rade sa zbavte strachu zo zmien. Buďte úprimní a  rozhodnite sa. Ak predsa len neviete ako ďalej, vyberte si človeka, ktorému dôverujete a nechajte sa ním inšpirovať. Len si uvedomte, že je to váš život  a vaša zodpovednosť.